História doménového mena

Píšete ich každý deň bez toho, aby ste nad tým premýšľali: weboke.nl, wikipedia.org, google.com. Ale odkiaľ taká doménová meno vlastne pochádza? Kto vymyslel, že počítače musia dostať meno, ktorá prípona bola prvá a ktorá doménová meno bola číslo jedna na celom svete? V tomto článku vás vezmeme od telefónu na stole v Kalifornii až k viac ako 400 miliónom doménových mien dnešných čias. Cestou si povieme o pivnom tácke, počítači veľkom ako chladnička a Holanďanovi, ktorý ručne zaregistroval desaťtisíc doménových mien.

Pred doménovým menom: jeden zoznam pre celý internet

V sedemdesiatych rokoch internet ešte neexistoval. Existoval ARPANET, sieť niekoľkých desiatok počítačov univerzít a amerického ministerstva obrany. Každý počítač mal číslo, a keďže si nikto nedokáže zapamätať čísla, dostali aj meno. Tieto mená boli uvedené v jednom textovom súbore: HOSTS.TXT.

Tento súbor spravovala Elizabeth "Jake" Feinler a jej tím z Network Information Center pri SRI v Kalifornii. Chceli ste pripojiť nový počítač alebo zmeniť meno? Potom ste počas pracovných hodín zavolali do NIC a Jake alebo kolega to zapísali. Potom musel každý počítač v sieti stiahnuť celý súbor znova. Pokiaľ existovalo niekoľko stoviek počítačov, fungovalo to dobre. Okolo roku 1983 bolo počítačov toľko, že sa súbor menil takmer denne, mená si navzájom prekážali a samotné sťahovanie zaberalo značnú časť sieťovej prevádzky.

1983: Paul Mockapetris kreslí strom

Riešenie prišlo od Paula Mockapetrisa, výskumníka na University of Southern California. V novembri 1983 opísal Domain Name System v dvoch dokumentoch, RFC 882 a RFC 883. Jeho kolega Jon Postel, ktorý spravoval čísla a mená internetu, ho požiadal, aby spojil päť konkurenčných návrhov do jedného systému.

Myšlienka Mockapetrisa je vlastne veľmi jednoduchá: namiesto jedného zoznamu, ktorý musí spravovať každý, vytvoríte strom. Navrchu je koreň, pod ním prípony a pod každou príponou mená. Každá vetva je zodpovedná za svoju vlastnú časť. Porovnajte to s poštovou adresou: krajina vie, ktoré mesto, mesto vie, ktorá ulica, ulica vie, ktorý dom. Nikto nemusí poznať všetky adresy sveta, a predsa pošta dorazí. Tento systém používame dodnes, s miliardami vyhľadávaní denne. Len SIDN, správca .nl, ich denne zodpovie okolo štyroch miliárd.

O rok neskôr napísali štyria študenti v Berkeley prvý softvér, ktorý systém skutočne uviedol do prevádzky, BIND. Jeho neskoršia verzia dodnes beží na veľkej časti všetkých nameserverov na svete.

1. januára 1985: prvé prípony

Ktorá prípona bola teda prvá? To je remíza. 1. januára 1985 išlo naraz do prevádzky prvých sedem prípon: .com, .net, .org, .edu, .gov, .mil a .arpa. Mená boli stanovené o rok skôr v RFC 920 a vymyslel ich tím Jake Feinler: .com pre firmy (commercial), .org pre organizácie, .edu pre univerzity, .gov pre americkú vládu, .mil pre armádu. Bol rok 1985 a internet bol ešte natoľko americký, že nikomu neprišlo zvláštne, že "vláda" jednoducho znamenala americkú vládu.

Až v novembri 1988 pribudla ôsma prípona, .int, na žiadosť NATO. Potom bolo dvanásť rokov ticho.

15. marca 1985: symbolics.com, úplne prvá

A teraz otázka, ktorú chce vedieť každý: ktorá doménová meno bola úplne prvá? Je to symbolics.com, zaregistrovaná 15. marca 1985 firmou Symbolics z Cambridge v Massachusetts. Symbolics vyrábal takzvané Lisp stroje, počítače pre výskumníkov umelej inteligencie. Taký stroj bol veľký približne ako chladnička. Pekný detail: ich počítače vytvárali animácie pre niekoľko filmov Star Trek a v románe Jurský park sa firma spomína.

Aké výnimočné to bolo, vidno na tempe, ktoré nasledovalo. Za celý rok 1985 bolo zaregistrovaných presne šesť .com-domén: po Symbolics nasledovali bbn.com (24. apríla), think.com (24. mája), mcc.com (11. júla), dec.com (30. septembra) a northrop.com (7. novembra). V roku 1986 prišli veľké mená: xerox.com, hp.com, ibm.com, sun.com, intel.com a att.com. Apple zaregistroval apple.com 19. februára 1987, Microsoft sa pridal až 2. mája 1991, amazon.com prišiel 1. novembra 1994 a google.com 15. septembra 1997. Zaujímavé je, že facebook.com existoval už od 29. marca 1997, osem rokov predtým, než ho Facebook kúpil. V roku 1992, sedem rokov po spustení, neexistovalo ešte ani 15 000 .com-domén. Dnes ich je viac ako 166 miliónov.

Symbolics samotná už dávno neexistuje, ale doménové meno áno. V auguste 2009 bola symbolics.com predaná investorovi do doménových mien a dodnes je online ako malá pamätihodnosť.

Pre úplnosť: Škandinávci tvrdia, že najstaršou doménovou menou na svete je nordu.net, pretože existovala už 1. januára 1985. To však bol deň, keď boli vytvorené samotné prípony, nordu.net bolo meno sieťového uzla a nie bežná registrácia. Symbolics.com je prvá doménová meno, ktorú firma skutočne požiadala a dostala.

Aj ostatné prípony mali svojho prvého predstaviteľa. 24. apríla 1985 dostalo päť univerzít naraz meno s príponou .edu (berkeley.edu, cmu.edu, purdue.edu, rice.edu a ucla.edu), v júni 1985 bola css.gov prvou vládnou menou a 10. júla 1985 zaregistrovala Mitre prvú .org: mitre.org.

Pivný tácok v Amsterdame: ako krajiny dostali svoju vlastnú príponu

Všetky tieto prípony boli americké. V Centrum voor Wiskunde en Informatica (CWI) v Amsterdame považovali Teus Hagen a Piet Beertema toto za trochu zvláštne. Hagen v roku 2026 povedal pre NOS, ako to prebiehalo: .edu, .gov a .com im pripadali príliš americké, a na pivnom tácku navrhli prípony .nl a .be, podľa kódov krajín na autách. Keďže Nemecko používa na svojich značkách len jedno písmeno (D) a to bolo málo, zvolili dve písmená. "Na každom nákladnom aute vidím svoj podpis," hovorí Hagen stále s hrdosťou.

Oficiálnym základom sa stal existujúci zoznam ISO s dvojpísmenovými kódmi krajín. Jon Postel rozdeľoval prípony krajín podľa jednoduchého pravidla: kto ako prvý seriózne požiadal o príponu svojej krajiny a bol ochotný za ňu prevziať zodpovednosť, ten ju dostal. Takto bol celý svet za niekoľko rokov rozdelený, bez zmluvy, bez stretnutia, cez e-mail.

Na papieri bola .us prvou krajinovou príponou, vytvorenou 15. februára 1985. Potom nasledovali .uk a .gb 24. júla 1985 (Briti vo svojej vlastnej sieti už používali "uk" a nechceli prejsť na oficiálny kód gb, ktorý sa preto nikdy nepoužíval), .il pre Izrael 24. októbra 1985 a .au pre Austráliu 5. marca 1986. Tieto prvé prípony však boli obmedzené alebo ešte naozaj nefungovali. Prvou krajinovou príponou, ktorá skutočne začala fungovať mimo Spojených štátov, bola .nl.

25. apríla 1986: Holandsko dostáva .nl

Piet Beertema, správca systémov pri CWI, napísal na jar 1986 formálnu žiadosť Jonovi Postelovi. Očakával dlhý proces. O dva týždne neskôr prišla odpoveď, ktorá znela: schválené, môžete začať. Beertema bol podľa vlastných slov "naozaj ohromený". Postel mu ešte napísal, že je prvým, kto zaregistroval národnú príponu. 25. apríla 1986 bola .nl skutočnosťou.

1. mája 1986 zaregistroval Beertema prvú .nl-doménu, a uhádli ste: cwi.nl, pre svojho vlastného zamestnávateľa. Toto meno existuje dodnes. Kto nahliadne do whois SIDN, uvidí ako dátum uvedené 30. apríla, Deň kráľovnej. Je to preto, lebo SIDN v roku 2012 prešla na svetový čas UTC, pričom sa všetky staré dátumy registrácie posunuli o deň. Beertema trvá na tom, že to bol 1. máj, a bol pri tom.

Druhou .nl-doménou bola hse.nl od Hogeschool Eindhoven, 17. mája 1986. Prvých desať bolo samých univerzít, vysokých škôl a výskumných ústavov. Prvou veľkou firmou bol Philips, s philips.nl 24. septembra 1986. To sa nezaobišlo bez problémov: o meno Philips sa prihlásilo viacero ľudí a Beertema musel sám rozhodnúť, kto ho dostane. Medzi rokmi 1986 a 1991 bolo celkovo zaregistrovaných menej ako sto .nl-domén.

Ako prebiehala registrácia? Žiadosť prišla e-mailom, Beertema si ju prečítal a meno ručne zapísal do textového súboru vo svojom počítači. Sám to s nadhľadom nazýval "cutting-edge technology". Desať rokov to robil sám, celkovo okolo desaťtisíc doménových mien. Vytvoril tiež balíček typu urob si sám, pomocou ktorého si kolegovia v iných európskych krajinách mohli vytvoriť vlastnú príponu. Za niekoľko rokov mala takmer celá Európa svoju vlastnú. 17. novembra 1988 o 14:28 navyše pripojil Holandsko ako jednu z prvých dvoch krajín k NSFNET, predchodcovi internetu, ako ho poznáme dnes. Nie nadarmo sa mu hovorí Krstný otec .nl. Dodnes spravuje webovú stránku godfatherof.nl.

V roku 1996 už bolo pre Beertemu samotného naozaj priveľa ("trochu sa to vymklo spod kontroly," povedal o tom sám). 31. januára 1996 preto CWI, SURFnet a NLnet založili SIDN, Stichting Internet Domeinregistratie Nederland, ktorá odvtedy vybavuje všetky .nl-registrácie. Od 1. apríla 1996 stála .nl-doména po prvýkrát peniaze. Až v roku 2003 mohli .nl-doménu zaregistrovať aj súkromné osoby; predtým ste museli byť zapísaní v obchodnom registri.

1991: web robí doménové meno slávnym

Do začiatku deväťdesiatych rokov boli doménové mená záležitosťou výskumníkov a správcov systémov. To sa zmenilo, keď Tim Berners-Lee v CERN vymyslel World Wide Web a v roku 1991 ho uvoľnil. Zrazu mal každý dôvod zapamätať si adresu a z doménového mena sa stala značka. V roku 1995 rozhodla americká vláda, že registrácia už nebude zadarmo: Network Solutions mohla účtovať 100 dolárov na dva roky. V roku 1998 bola založená ICANN, aby spravovala celý systém, a v roku 2000 kúpila Verisign firmu Network Solutions za 21 miliárd dolárov. Firmu, ktorá v roku 1995 zmenila majiteľa za 4,7 milióna dolárov.

Aj v Holandsku išlo rýchlo dopredu. Miliónta .nl-doména bola zaregistrovaná 19. decembra 2003 (verzeker-online-zelf.nl), dvojmiliónta 10. augusta 2006 (shop4business.nl), päťmiliónta v roku 2012 a šesťmiliónta 18. júna 2020 (deyogiclub.nl). Dnes existuje viac ako šesť miliónov .nl-domén, čím je Holandsko štvrtou krajinovou príponou sveta. Zo všetkých holandských webových stránok používa približne sedemdesiat percent meno s príponou .nl. Najdrahšou .nl-doménou vôbec bola vakantie.nl, predaná v roku 2007 za 2,5 milióna eur.

Doménové meno ako zlatá baňa

Tam, kde sú mená vzácne, sa s nimi obchoduje. Najdrahšou doménovou menom, ktorej cena je známa, je ai.com: predaná v roku 2025 za 70 miliónov dolárov. Pred tým bola na vrchole voice.com, kúpená v roku 2019 za 30 miliónov dolárov. Ďalšie top predaje: 360.com (17 miliónov, 2015), chat.com (15,5 milióna, 2023), sex.com (13 miliónov, 2010) a hotels.com (11 miliónov, už v roku 2001). Pre porovnanie: nová .nl-doména stojí u WebOké pár eur ročne. Musíte byť len rýchlejší ako ostatní.

Nové prípony: od .info po .amsterdam

Pätnásť rokov zostalo pri pôvodných príponách a kódoch krajín. V novembri 2000 vybrala ICANN prvé nové: .info, .biz, .name, .pro, .aero, .coop a .museum. V roku 2004 nasledovali okrem iného .mobi, .travel, .jobs a .cat (pre Katalánsko, nie pre mačky). 5. mája 2010 boli prvýkrát spustené prípony v inom písme, v arabčine pre Egypt, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, o niečo viac ako týždeň neskôr nasledovala ruská .рф.

Veľký zlom prišiel v roku 2012, keď ICANN otvorila systém pre každého s dobrým plánom a dostatočne plnou peňaženkou. Prišlo 1 930 žiadostí. Prvé nové prípony boli podpísané v júli 2013 a vo februári 2014 sa ako prvý nový latinský nováčik spustil .guru. Holandsko sa tiež zapojilo: .frl pre Frízsko existuje od 22. augusta 2014 a .amsterdam od 20. novembra 2014. Medzitým existuje viac ako 1 200 generických prípon, od .app po .zuerich.

Internet v číslach

V polovici roka 2026 svet prvýkrát napočítal viac ako 400 miliónov doménových mien: presne 401,6 milióna. Z toho je 166,6 milióna .com a 148,6 milióna krajinových prípon. Najväčšou krajinovou príponou je .de s viac ako 17 miliónmi mien; .nl je s viac ako šiestimi miliónmi na štvrtom mieste. Nie zlé na pivný tácok.

A čo weboke.nl?

Samozrejme sme si to overili. Weboke.nl bola zaregistrovaná 22. apríla 2005. To je presne tri dni pred devätnástymi narodeninami .nl a šesť dní predtým, než začala existovať .eu: táto prípona bola vytvorená až 28. apríla 2005. Weboke.nl je teda staršia ako európska prípona, staršia ako Twitter a staršia ako iPhone. V čase našej registrácie existovalo približne jeden a pol milióna .nl-domén; dvojmiliónta mala prísť až o viac ako rok neskôr. Okrem cwi.nl sme mladík, ale v doménových rokoch sme už úctyhodný dvadsiatnik.

História v skratke

• 1974: jeden textový súbor, HOSTS.TXT, obsahuje všetky mená počítačov v ARPANET.
• November 1983: Paul Mockapetris opisuje Domain Name System.
• 1. januára 1985: .com, .net, .org, .edu, .gov, .mil a .arpa idú do prevádzky.
• 15. februára 1985: .us sa stáva prvou krajinovou príponou, na papieri.
• 15. marca 1985: symbolics.com, úplne prvá doménová meno.
• 25. apríla 1986: Holandsko dostáva .nl, prvú funkčnú krajinovú príponu mimo USA.
• 1. mája 1986: cwi.nl, prvá .nl-doména.
• 1991: World Wide Web robí doménové mená zaujímavými pre každého.
• 1995: registrácia prvýkrát stojí peniaze, 100 dolárov na dva roky.
• 31. januára 1996: SIDN preberá .nl od Pieta Beertemu.
• 1998: je založená ICANN.
• 19. decembra 2003: miliónta .nl-doména.
• 22. apríla 2005: weboke.nl.
• 28. apríla 2005: .eu.
• 5. mája 2010: prvé prípony v neloatinskom písme.
• 2014: stovky nových prípon, vrátane .frl a .amsterdam.
• 2026: viac ako 400 miliónov doménových mien celosvetovo, .nl dovŕši 40 rokov.

Všetky krajinové prípony s dátumom vzniku

Nižšie nájdete všetkých 248 krajinových prípon, ktoré dnes existujú, zoradených od najstaršej po najnovšiu, s dátumom, kedy IANA (organizácia, ktorá spravuje koreň internetu) príponu vytvorila. To je okamih, kedy bolo pod danou príponou prvýkrát možné registrovať doménové mená; prvé skutočné meno nasledovalo zvyčajne v priebehu niekoľkých dní až mesiacov. Hľadáte konkrétnu krajinu? Použite vyhľadávaciu funkciu vášho prehliadača (Ctrl+F alebo Cmd+F).

Zdroje

• SIDN: 40 rokov .nl-domény a míľniky SIDN
• NOS: Štyridsiate výročie .nl
• IANA Root Zone Database (dátumy vzniku všetkých prípon, overené v októbri 2026)
• Wikipedia: najstaršie doménové mená, Domain Name System a .nl
• Verisign Domain Name Industry Brief, druhý štvrťrok 2026