DNS: telefónny zoznam internetu

Modul 1: Čo je DNS? · Čas čítania: 6 min

Cieľ lekcie: Po tejto lekcii dokážete vlastnými slovami vysvetliť, čo DNS robí a prečo sa internet bez neho nezaobíde.

Kľúčové pojmy: DNS, IP adresa, doménové meno, vyhľadávanie (lookup), záznam

Počítače počítajú v číslach, ľudia v menách

Každý počítač pripojený na internet má adresu: IP adresu. Je to niečo ako telefónne číslo. Existujú dve verzie:

• IPv4, štyri čísla oddelené bodkami, napríklad 192.0.2.10;
• IPv6, dlhšia, s dvojbodkami, napríklad 2001:db8::10.

Počítače sa navzájom nachádzajú len pomocou týchto čísel. My ľudia si radšej zapamätáme mená. example.com si zapamätáte ľahšie ako 192.0.2.10 a číslo sa môže zmeniť bez toho, aby sa zmenil názov. Ak sa webová stránka presťahuje na iný server, dostane iné číslo. Názov zostáva rovnaký.

Je teda potrebné niečo, čo prekladá mená na čísla. Tým je Domain Name System, skrátene DNS.

Telefónny zoznam

DNS si môžete predstaviť ako telefónny zoznam alebo ako zoznam kontaktov vo vašom telefóne. Vyhľadáte meno a dostanete číslo. Keď zadáte example.com do prehliadača, stane sa toto:

1. Váš prehliadač sa opýta DNS: "Aká je adresa example.com?"
2. DNS odpovie: "192.0.2.10."
3. Váš prehliadač sa pripojí na 192.0.2.10 a požiada o webovú stránku.

Toto vyhľadávanie sa nazýva opýtanie, po anglicky lookup. Prebieha bleskovo: zvyčajne trvá menej ako desatinu sekundy. Nič z toho si teda nevšimnete, pokiaľ to funguje.

Nielen pre webové stránky

Prirovnanie k telefónnemu zoznamu takmer sedí, ale DNS dokáže uchovávať viac ako jedno číslo pre jeden názov. Pri doménovom mene sa nachádzajú rôzne druhy údajov, každý pre iný účel. Takýto údaj sa nazýva záznam. Niekoľko príkladov:

Ak niekto pošle e-mail na info@example.com, mailový server odosielateľa sa teda nepýta na záznam A, ale na záznam MX: kde je poštová schránka tejto domény? Webová stránka a e-mail tak môžu byť u dvoch rôznych poskytovateľov. Je to bežné: webová stránka u jedného poskytovateľa, pošta u Microsoft 365 alebo Google Workspace.

Každý záznam má vždy tri veci:

• názov (napríklad example.com alebo www.example.com);
• typ (A, AAAA, MX, TXT a ešte pár ďalších);
• hodnotu (odpoveď).

Okrem toho je pri zázname aj číslo, ktoré hovorí, ako dlho sa odpoveď smie pamätať. Volá sa TTL. O tom je modul 6.

Čo DNS nie je

Časté sú tieto nedorozumenia:

• DNS neukladá webové stránky. Len hovorí, kde sa webová stránka nachádza. Súbory vašej stránky sú na webovom serveri, nie v DNS.
• DNS neukladá e-mail. Len hovorí, na akom serveri sa má pošta doručiť.
• DNS nepozná stránky. example.com/contact nemôžete nastaviť v DNS. DNS pozná len mená. To, čo nasleduje po prvej lomke, rieši webový server (lekcia 3.4).
• DNS nie je dôkaz vlastníctva. Kto je držiteľom domény, sa dozviete z registra, nie z DNS (lekcia 1.3).

Celosvetový, rozdelený telefónny zoznam

Neexistuje jeden veľký počítač so všetkými menami internetu. To by nikdy nefungovalo: existujú stovky miliónov doménových mien a každú sekundu sa kladie obrovské množstvo otázok. DNS je preto rozdelený. Každá strana spravuje len svoju vlastnú časť:

• správca .com (spoločnosť Verisign) vie, ktoré servery majú telefónny zoznam pre example.com; pre doménu .nl je to SIDN (správca registra .nl v Holandsku);
• tieto servery poznajú samotné záznamy example.com.

Ako sa otázka cez tieto časti dostane k správnej odpovedi, uvidíte v lekcii 1.4. To, že je systém rozdelený, vysvetľuje aj niečo, čo mnohých prekvapí: keď zmeníte záznam, nevidia to všetci naraz. Mnohé počítače po ceste si odpoveď na chvíľu zapamätajú (cache). O tom sú lekcie 6.1 a 6.2.

Prečo by to mal držiteľ domény vedieť

Pokiaľ všetko funguje, nemusíte sa o DNS starať. Ale stretnete sa s ním, akonáhle:

• vaša webová stránka alebo e-mail prejde k inému poskytovateľovi;
• služba ako Google, Microsoft, platforma pre internetový obchod alebo služba pre newslettery vás požiada: "pridajte tento záznam do svojho DNS";
• vaša pošta skončí v spame a niekto povie, že máte zle nastavené SPF, DKIM alebo DMARC;
• vaša webová stránka po zmene funguje "u jedného áno, u druhého nie".

Malá chybička v DNS môže zhodiť vašu webovú stránku alebo e-mail. Oplatí sa teda rozumieť tomu, čo robíte. Tento kurz vám s tým pomôže, krok za krokom.

Zhrnutie

• Počítače sa navzájom nachádzajú pomocou IP adries (IPv4 ako 192.0.2.10, IPv6 ako 2001:db8::10); ľudia používajú mená.
• DNS prekladá mená na údaje, ako sú IP adresy a mailový server domény.
• Každý údaj je záznam s názvom, typom a hodnotou.
• DNS neukladá webové stránky ani poštu a nepozná stránky: iba ukazuje cestu.
• DNS je rozdelený medzi veľké množstvo serverov a odpovede sa na chvíľu zapamätajú (cache).

Kvíz

Úloha

Úloha Z1.1: Adresa sidn.nl. Vyhľadajte IPv4 adresu (záznam A) a, ak existuje, IPv6 adresu (záznam AAAA) domény sidn.nl (webová stránka SIDN, registra domény .nl v Holandsku). Použite náš nástroj na vyhľadávanie IP adresy (https://www.weboke.sk/vyhladanie-ip), iný online nástroj na vyhľadávanie DNS, alebo, ak to už viete, príkaz nslookup sidn.nl v príkazovom okne. Vyplňte adresy, ktoré nájdete.

Ďalšie čítanie

Tieto články popisujú kroky v paneloch WebOké. U iných poskytovateľov to funguje podobne.

• Návod na DirectAdmin 5.1: Čo je DNS a kedy ho upraviť?
• História doménového mena